Kontrola e-mailu

Zadaný e-mail už existuje. Prosíme, prihláste sa.


Prihlásiť sa

Zabudnuté heslo

NavigaceNavigácia 0

Zo zákulisia prípravy knižky rozprávok Víla zo šatôčky

Odhrňte šatôčku a nazrite do zákulisia prípravy novej knižky...

„Víla zo šatôčky sa narodila vďaka čitateľom, ktorých Škriatok v pyžamku zaujal. Neviem, či by som bez ich podpory rozmýšľala o pokračovaní. Všetko sa zmenilo, keď začali prichádzať pozitívne recenzie a časté otázky: „Bude pokračovanie?“ „Kedy bude pokračovanie?“ alebo „Nech bude pokračovanie!“ Vtedy som sa rozhodla, že dám novým príbehom šancu.“

Toľko z úvodných slov Zuzany Kubašákovej, autorky bestselleru Škriatok v pyžamku a jeho novonarodenej sestričky, Víly zo šatôčky. Ako sa rodil príbeh Víly, dozviete sa z nášho príjemného rozhovoru.  

                                                                   


V úvode sme sa dozvedeli, že najväčšou motiváciou písať boli pre Vás pozitívne reakcie čitateľov. Ako sa však zrodila myšlienka „priviesť na svet“ čarovnú Vílu?

Cítila som, že by sa Škriatkovi v pyžamku mala narodiť sestrička. Aj môjmu synovi sme ju pred piatimi rokmi darovali a aj moji rodičia mi jednu vytúženú priniesli domov.

Nastal čas priviesť na svet knižnú sestričku aj Škriatkovi v pyžamku. Aby súrodenci spolu literárne ladili, zrodil sa poetický názov Víla zo šatôčky. Má však aj rodinný odkaz. Naša dcéra bola dieťatko, ktoré sa rado nosilo.

Akým situáciám zo sveta detí sa bude Víla venovať? Odkiaľ čerpáte inšpiráciu na jednotlivé príbehy?

Niektoré situácie sú naše. Rozprávky Hojdalienka a Soničkina maškrta voľne čerpajú zo životných skúseností s našou dcérou. Rozprávka O neprebudenom R rozpráva o chlapčekovi, ktorý chodí na logopédiu, a to bol zasa dlhý príbeh nášho syna. Až potom, keď u seba objavil vnútornú motiváciu, dokázal povedať R zo dňa na deň. Vtedy som pochopila, aké dôležité je motivovať dieťa, ktoré trénuje správnu výslovnosť problematickej hlásky a mala som ďalšiu tému na rozprávku.

Iné námety sa narodili vďaka mojej fantázii, alebo sú odpozorované zo života iných detí.


Máte k niektorej z rozprávok v knižke špeciálny vzťah?

Vždy sa snažím napísať rozprávku tak, aby som k nej mala aj čitateľský, nielen autorský vzťah. Preto rozprávky dolaďujem tak, aby každá dávala zmysel rodičovi aj dieťaťu a aby zanechala príjemný pocit. Veľa sa doma rozprávame o rešpekte, aby sme mysleli nielen na seba, ale aj  na tých, ktorí sú s nami, aby sme komunikovali slušne, vedeli prezentovať svoj názor bez osočovania, ale zachovali si svoj pohľad na vec. Asi preto som si obľúbila rozprávku O Anjelských vodopádoch, v závere ktorej mám stále zimomriavky.

Mojou ďalšou obľúbenou rozprávkou je Hojdalienka, najmä záverečný rozhovor babičky s dievčatkom.

Písanie o pani Zlosti znamená pre mňa radosť a voľnosť. Téma je nekonečná, rozprávky sa píšu samé a pani Zlosť sa stále vracia. Bola by dobrým námetom na scenár pravidelných večerných rozprávok.


S tvorbou rozprávok sa určite spájajú aj veselé situácie. Pri ktorej z nich ste si užili najviac zábavy?

Najviac zábavy? Asi pri rozprávke O oteckovi, ktorý všetko poplietol. Z fotografie cítiť nefalšovanú hereckú radosť všetkých zúčastnených. Pečenie si oteckovia veľmi užívali, kuchárovi sme trošku pripálili nalepený fúz, rekvizitou bol hasiaci prístroj a ako pena poslúžila pena na holenie. Večer predtým som piekla medovníky a prvýkrát som vyrábala domácu polevu na medovníky. Trochu som to prehnala. Bolo jej veľa, ale chutila.

Vaše rozprávkové knižky sú výnimočné tým, že okrem množstva ilustrácií obsahujú aj ozajstné fotografie. Ako prebieha fotenie rozprávkových scén?

Pred fotografovaním treba prejsť dlhou cestou, kým prídeme na scénu a fotograf stlačí spúšť. Vyžaduje si to veľa príprav: od návrhu scény, zháňania rekvizít, komunikácie s rodinkou, doladením oblečenia, výberu lokality až po zladenie sa s termínom. Všetci sme len obyčajní ľudia, žiadni divadelníci ani herci v knižke nie sú. Priatelia videli v našej spolupráci peknú príležitosť zažiť s nami príjemnú hodinku-dve a všetci pomáhali ako mohli.

Rodičia aj deti poznali rozprávku, aby vedeli, čo budeme fotiť. V knižke vyzerá všetko veľmi prirodzene, samozrejme a jednoducho, ale vyžaduje si to veľa kreatívneho premýšľania, efektívnej komunikácie a spolupráce zo všetkých strán. Navodzovali sme atmosféru z rozprávky, aby ju deti aj rodičia skutočne precítili. Roztlieskali sme kaviareň, keď mal pán poštár príhovor, chlapček naozaj precvičil svoj jazýček, aby prebudil zaspaté R, každé dieťa v škôlke zožalo potlesk, keď povedalo svoju vetu.  Sú to úžasné veci, ktoré sa dejú priamo pred vašimi očami, hoci sa opatrne narodili vo vašej hlave ako krehké a zraniteľné nápady. Je pravdou, že účasť na fotografovaní si pamätám viac ako samotné písanie.

Ako sa pri fotení správajú detskí protagonisti?

Musím povedať, že všetky deti boli úžasné a pri každej spomienke sa usmievam. Predpokladala som, že nie každé dieťa sa zobudí v deň fotografovania do veselého dňa a vždy som cítila pred fotografovaním veľký rešpekt. Vždy som si pripravila aj plán B, čo robiť, ak to nepôjde s dieťatkom jednoducho.

Najľahšie prebiehali fotenia, kde sme boli iba s maminkou a dieťaťom v ich domácom prostredí. Vtedy chlapček v bdelom stave dokázal zahrať, že spinká, či kvôli opakovaniu scény bežal s hrnčekom k maminke aj päťkrát. Úžasné bolo aj fotografovanie pri mláke, kde si dievčatko sadlo do mláky prirodzene ako skúsená herečka. Som rada, že so všetkými detičkami a rodičmi sa nám podarili pekné výsledky.

Ktoré fotenie Vám utkvelo najviac v pamäti?

Pamätám si augustový večer, keď sme fotili Hojdalienku. Bolo to predposledné fotenie. Pripravené oblečenie padlo dievčatám nádherne; z mentolových šiat sa vďaka šikovným rukám pani Lucky stala sukňa a z bielej sukne zasa Hojdalienkine šaty. Protagonistka babičky je pani s veľkým srdiečkom a správnym prístupom k deťom. S dievčatkom sa vedela krásne rozprávať.

Mám rada fotografie s romantickým nádychom. Nechcem ale vyberať len jedno jediné fotenie, pretože každé je dôležité a na každé mám svoje súkromné spomienky.

Víle zo šatôčky prajeme veľa šťastia a veríme, že si získa toľko priaznivcov ako Škriatok v pyžamku. Ak si čitatelia vypýtajú ďalšie pokračovanie, vypočujete znova ich prianie?

Ďakujem za milé prianie. Sme tesne po dokončení knižky a priznám sa, že prechádzam miernou únavou. Nechajme čitateľov, nech si knižku najprv prečítajú.

Chceli by ste niekomu poďakovať?

Určite a zoznam je dosť dlhý. Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí sa na rozprávkovú cestu s druhou knižkou spolu so mnou vydali. Predovšetkým ďakujem čitateľom za to, že ma po prečítaní môjho prvého rukopisu prijali, odpustili mi drobné nedostatky a oslovili ma s výzvou napísať pokračovanie. Ďakujem  mojej rodinke, lebo len oni vedia, že mať maminku, ktorá nosí v hlave príbehy a chce ich aj realizovať, nie je vždy jednoduché. Bez ich pomoci, podpory a povzbudenia by to nešlo. Ďakujem fotografom Veronike a Danielovi. Len my vieme, čo nás táto cesta naučila a čo sme pri nej zažili. Ďakujem mojej priateľke Janke, že kreslí, lebo kreslí úžasne. Verím, že by si sa pokojne uchytila v svete ilustrátorov a veľmi by som jej to priala.

Ďakujem všetkým odfotografovaným protagonistom - práve vy budete tými, ktorých si čitatelia predstavia aj po zatvorení knižky, keď budú o príbehu rozmýšľať.

Ďakujem vydavateľstvu TAKTIK za dôveru v moje písanie, profesionálnu komunikáciu, prístup pri finalizácii knihy a v neposlednom rade za dobrú starostlivosť o moje knižné deti.

Aj toto je príbeh Víly zo šatôčky, knižnej sestričky Škriatka v pyžamku. Obidve rozprávkové knižky sú určené všetkým deťom – chlapcom aj dievčatám.  




Zo zákulisia prípravy knižky rozprávok Víla zo šatôčky