Kontrola e-mailu

Zadaný e-mail už existuje. Prosíme, prihláste sa.


Prihlásiť sa

Zabudnuté heslo

NavigaceNavigácia 0

Sú dnešní žiaci horší ako boli v minulosti?

Tentokrát vám prinášame rozhovor s Robertom Čapkom, známym didaktikom, psychológom a učiteľom, o motivácii dnešných žiakov vrátane praktických rád a príkladov, ako postupovať vo výučbe.

Často v školách môžeme počuť povzdych, že sú dnešní žiaci horší, než to bolo v minulosti. Čo si o tom myslíte?

Robert Čapek: Nesúhlasím s tvrdením, že sú dnešní žiaci horší, ako boli žiaci v minulosti. Aj ja som zaznamenal sťažnosti niektorých učiteľov, že žiaci sú horší, pretože napríklad menej čítajú. Samozrejme, že menej čítajú. Moja generácia čítala v podstate neustále, ja sám som v školských rokoch prečítal tak jednu knihu denne. Ale keby v našej dobe existovali herné konzoly, ani ja by som toľko nečítal, pretože by som hral hry. Niečo by mi to vzalo, niečo zase dalo. Deti nie sú horšie, iba sú iné.

V čom sú dnešné deti iné?

Robert Čapek: Majú iné zručnosti, napríklad niektoré skvelo rozumejú IT. Učiteľ, ktorý sa sťažuje na odlišnosť dnešných žiakov, by sa mal radšej zamerať na svoj vlastný prístup k ich vzdelávaniu a svoje pedagogické techniky, aby dokázal držať krok. To bude užitočnejšie.

Ako to myslíte?

Robert Čapek: Keď dnes povie češtinár (jazykár), že deti musia čítať Jiráska, pretože to je základ, tak sa potom nesmie čudovať, že ho deti nečítajú. Pokiaľ ale vezme knižku, ktorá sa dnes v danej vekovej kategórii naozaj číta, tak je omnoho väčšia šanca, že ju deti čítať budú. To znamená, že základ práce učiteľa je prispôsobiť sa rytmu doby.

Čo je teda príčinou týchto pocitov niektorých učiteľov?

Robert Čapek: Nepochybne je to nižšia motivácia žiakov, ktorá ovplyvňuje vzdelávacie výsledky. Avšak motivácia je predovšetkým daná tým, čo sa deje v triede. Pokiaľ učiteľ zvolí správne metódy, aktivizujúce druhy práce a hodnotí podporujúcim spôsobom, nemusí sa báť, že by žiaci nemali motiváciu.


                 “Myslieť si teda, že deti nosia do školy motiváciu v taške, je nezmysel. Učiteľ je ten, kto musí posilňovať motiváciu detí.”


Môžete uviesť konkrétny príklad?

Robert Čapek: Napríklad nebudú hovoriť o Babičke Boženy Němcovej, ale nájdu moderné obsahy, na ktorých žiaci získajú potrebné zručnosti. Napríklad sériu „Hraničářův učeň“. Pri čítaní s porozumením žiaci teda dostanú text, ktorý ich bude baviť. Na tímovú prácu dostanú takisto úlohu, ktorá ich bude zaujímať. Motiváciu je povinný učiteľ od žiakov získavať, musí ju svojou ponukou v triede vyvolať. Jeho povinnosťou je dať deťom nejakú vzdelávaciu príležitosť, ale tá pre ne musí byť zaujímavá. Mala by si ich “získať” pre tú prácu na danej hodine. Tak učiteľ pracuje aj na vyšších cieľoch, ako je záujem o celý odbor alebo predmet. Podstatné je, že učiteľ riadi to, čo sa deje v triede. Myslieť si teda, že deti nosia motiváciu v taške, je nezmysel. Učiteľ je ten, kto musí posilniť motiváciu detí. Na to má didaktiku, hodnotenie, rovnú komunikáciu, proste základe dobrej atmosféry v triede. Deti sú iné, preto by sa mali aj učitelia zmeniť. Motivácia má však stále rovnaké pravidlá a tie má učiteľ využívať.

Čo by ste poradili učiteľovi, ktorý má v triede nespolupracujúcich žiakov narúšajúcich výučbu?

Robert Čapek: Samozrejme, sú v školách aj žiaci, ktorí už stratili záujem o vzdelávanie. Avšak pravidlá dobrej atmosféry v triede pracujú v prospech učiteľa. V takom prípade je potrebné správne využiť psychologické procesy, ktoré môžu dobrú aktivitu vyvolať. Dobrá didaktika podporuje vhodnú klímu, ktorá žiakov strháva do hry alebo práce, čo v najlepšom prípade splýva.

Môžete “procesy” v triede bližšie špecifikovať?

Robert Čapek: Hovorím napríklad o konformite. Pokiaľ učiteľ iba vykladá učivo alebo premieta nejakú nudnú prezentáciu, tak je v triede nuda, prevláda v nej apatia. Každý kto zdvihne ruku, v podstate pracuje proti nastavenej klíme tej triedy, ktorá nie je dobrá. Taký žiak je považovaný za bifľoša, pretože normálne je v tejto triede neprihlásiť sa. Takže je na žiakov, ktorí by chceli niečo povedať, vyvíjaný tlak, aby nespolupracovali s učiteľom. Zatiaľ čo keď zadá učiteľ aktivitu, pri ktorej pracuje väčšina triedy, pretože ju to baví, konformné procesy pracujú v jeho prospech. Je veľmi ťažké udržať si odstup a nespolupracovať v skupine piatich spolužiakov, ktorí o niečom debatujú, pracujú a naviac ich to baví.

Čo robiť v prípade, že niekto vyrušuje na vyučovaní?

Robert Čapek: Keď učiteľ počas výkladu prestane hovoriť a niekoho napomína, tak v tom momente končí práca v triede. Na toho, kto vyrušuje, je uprená pozornosť celej triedy. Tento spôsob riešenia v podstate posilňuje nedisciplinovanosť - nespolupracujúci žiak je za hrdinu. Keď je niekto zo žiakov s učiteľom v rozpore, požíva rešpekt Robina Hooda. V klimaticky dobre spravovanej triede to funguje presne naopak. Kto vyrušuje, kazí hru. Pokiaľ niekto v rámci skupinovej práce nespolupracuje, učiteľ má priestor za ním prísť a zistiť, čo sa deje, bez toho, aby si to zvyšok triedy všimol. Učiteľ má v tomto prípade riešiť problém spôsobom, ktorý neposilňuje toho, kto narúša výučbu. Žiakovi potom stačí dohovoriť alebo je potrebné vtiahnuť ho do hry špeciálnou úlohou presne preňho.

Ako to aplikovať v praxi?

Robert Čapek: V rámci vyučovania sme robili skupinovú úlohu na tému husitov. Jeden žiak sa prihlásil s tým, že mu táto úloha nesedí. Odpovedal som mu teda, že mu dám inú úlohu, ktorá bude špeciálne preňho. Mal opísať, kým by bol rád v husitskej dobe. V rámci tohto riešenia situácie dostal individuálny prístup s diferenciáciou obtiažnosti. Zároveň získal novú motiváciu, pretože dostal od svojho učiteľa niečo “extra”. Navyše bol za splnenie úlohy sám zodpovedný. Na tieto riešenia má učiteľ čas, pokial sa v triede dejú dobré procesy a dobrá didaktika. Keby niekto robil na tejto hodine iba výklad, tak na takéto riešenie nemá čas a žiak by nezískal možnosť sa realizovať.

Dôležitou súčasťou činnosti Roberta Čapka je postgraduálne vzdelávanie, hlavne pedagogických pracovníkov. Lektoruje semináre pre zborovne základných a stredných škôl a vzdelávacie inštitúcie. Zaoberá sa pedagogicko - psychologickými témami, jeho kurzy sa zameriavajú na témy Alternatívne metódy výučby, Triedna klíma, Hodnotenie a sebahodnotenie žiakov, Odmeny a tresty v školskej praxi, Vedenie triednej schôdze a rozhovor s rodičmi a ďalšie.

Prečítajte si ďalšie naše články na https://www.taktik.sk/ alebo https://miroslavtokarcik.blog.sme.sk/.


Sú dnešní žiaci horší ako boli v minulosti?